Z tradície tkania v našej rodine

Krosná boli v minulosti často predmetom dedičstva na Gemeri. Vynášali sa zo spoločnej izby iba na veľké sviatky, napríklad počas „Kračúna“, čiže Vianoc, pred Veľkou nocou sa zase presúvali na humno, kde sa na nich dalo pracovať v prívetivejšom počasí aj vonku.

Dve predchádzajúce generácie prastarej mamy vyrábali látku z vlny ,,postav“ a plátno tkali ľanové a konopné. Boli šikovné - čo nespotrebovali v domácnosti, to predali na trhu a dokonca vyrábali koberce, do ktorých zatkávali staré nepotrebné látky či oblečenie.

Prastará mama zbierala i nevyužité oblečenie z detského domova, to spracovávala podobným spôsobom a vyrobené koberce (v rejdovskom nárečí "pokrovce") chodievala predávať po dedinách, presúvajúc sa cez kopce pešo.

Po 2. svetovej vojne, keď vzniklo Ústredie ľudovo umeleckej výroby (ÚĽUV), zoznámila sa prastará mama s ľuďmi, ktorí ho zastupovali, a pozvala ich k nám domov. Postupne ich k nám chodievalo čoraz viac a prastará mama začala s ÚĽUVom úspešne spolupracovať. Pridala sa i naša starká, tá dokázala na krosnách vyrobiť všetko, čo jej výtvarníčky v ÚĽUV- e vyvzorovali.

Často nevedela, kde jej výrobky skončia a či nebudú súčasťou nejakého projektu. Takto dostala aj objednávku na malé prúžkované koberčeky na modrej osnove. Doma si všetci lámali hlavu, na čo to komu bude, veď v tých časoch sa ešte nič také nerobilo, aj úsporné jedálenske prestierania prišli oveľa neskôr. A tak prešiel čas a na malé koberčeky sa celkom zabudlo. V našej rodine sa odoberá časopis Slovenka viac ako 50 rokov, jedného dňa som v ňom listovala a tam, na obrázku slovenskej izbičky pre bábiky, na zemi, pri posteli, ležal koberček našej starkej, spomína mama. Čítali sme text vedľa obrázka, kde sa objavilo i meno starkej - až vtedy sa dozvedela o slovenských drevených domčekoch pre bábiky, ktoré sa vyvážali do Holandska.

Stará mama vďaka svojej šikovnosti a umeleckému cíteniu získala v roku 1989 titul Majsterky ľudovej umeleckej výroby UĽUV. 

Žurnál kredity

Text: Mária Mihóková, mama, Rejdová

Fotografie starká z Rejdovej: Peter Uhrín, Howkstudio, Košice

Fotografie artefakty: Gabriela Weissová, Pezinok

Návrhy tkaných dizajnov, vzorkovnice: pani Koreňová, UĽUV, Bratislava,  rok 1982